Dovolenka. Huráááá :-)
Podľa mňa je to slovo, odvodené od slova Dovoliť si - niečo iné - niečo, kedy trávime čas inak, ako bežne, kedy sme v hladine spokojnosti a pohody, kedy naše telo a myseľ konajú inak.Dovolíme si relax, zábavu, spoznávanie a čerpáme silu na dni, kedy dovolenku nemáme.Počas dovolenky je v nás a aj okolo nás iná energia, či už sú to chvíle pri mori, na chate, na zasnežených svahoch, alebo kdesi, kam sme túžili zájsť, či snívali o tom, že takto sa budeme cítiť.
Počas mojich dovoleniek často a rada pozorujem hlavne deti a tých, ktorí s nimi na dovolenku prišli. A celkovo rada pozorujem deti a to, čo sa okolo nich deje a aké detstvo im tí, ktorí ich ľúbia, vytvárajú.
1. skupina detí sú tie, ktoré chodia na dovolenky hocikedy. S rodičmi, s babkou, dedkom, s jedným z rodičov, s príbuznými, alebo aj s rodičmi iných detí.Tieto deti majú možnosť zažívať silu mora, alebo šantiť na zasneženom svahu, čo zbierať maliny v Tatrách kedykoľvek a často, pretože ich rodičia, starí rodičia a každý okolo nich považuje dovolenku za to, čo normálny a zrelý človek vie, že čím viac, tým lepšie. :-) A dopraje sebe a aj deťom chvíle nie bežné,ale tie, čo voňajú inak a také, čo si ich ukladáme doživotne ako spomienky a čo nám fotky a videá takéto čímsi "iné" chvíle pripomínajú.
2. skupina detí je tá, ktorým jeden z rodičov síce na dovolenku umožní ísť, no zároveň všemožne bráni tomu, aby dieťa mohlo na dovolenku, výlet, či nejaký krásny úlet mohlo ísť s druhým rodičom, alebo s časťou rodiny, ktorá je druhému rodičovi blízka. A tak sú deti, ktoré by síce mohli a aj vedeli krásne šantiť v morských vlnách, lyžovať, zbierať maliny, kochať sa výhľadom na krásy prírody, no niekto im v tom bráni. Zvyčajne jeden z rodičov.

V ktorej rodine by ste vy chceli žiť? V tej prvej, v ktorej sa dopraje? Alebo v tej druhe, kde sa bráni?
Ako si ceníte detstvo tých detí, ktoré o tom, v ktorej skupine žijú, nevedeli rozhodnúť a ani nemajú silu a prostriedky na to, aby vám toto povedali, a aby rozhodli.
S úctou k týmto deťom teraz ja zakričím tak, aby ste to počuli.
Vy, ktorí dennodenne rozhodujete o osudoch detí a ktorí dávate pečiatky a píšete správy.
Halooo, zobuďte sa a začnite každý jeden prípad, kedy ktosi komusi nedovolí ísť na DOVOLENKU práve týmto. Práve tým, že tú dovolenku budete riešiť ako prvú vec, na ktorú má každé dieťa právo, nech je už v akejkoľvek forme a na akomkoľvek mieste na svete.
Haloo - ak sa tí, čo majú dopriať každú jednu možnosť dovolenky, ak sa nevedia dohodnúť, rozhodnite vy, a začnite práve takto. Tak, že ak jeden , a to ktorýkoľvek z rodičov chce ísť na dovolenku so synom, či dcérou, že druhý rodič bude povinný mu to nielenže umožniť, ale svojmu dieťaťu nachystá všetko pre to, aby sa cítilo báječne a že si bude pýtať fotky a že sa bude pýtať, ako sa malo, že bude zdielať s ním jeho radosť a zážitky.
Tí, ktorých akokoľvek oslovujú moje slová a potrebujete dodať odvahu, sudkyne, pracovníci na úradoch a v školách a tam a tam..ak to tak cítite, naberte odvahu a začnite hneď. Teraz. Hneď teraz môžete začať a hneď dnes možno obdarujete jedno dieťa dovolenkou, radosťou a nezabudnuteľnými chvíľami.A potom ďalšie a ďalšie dieťa.A zistíte, že Vám samotným to robí radosť.
S absolútnou istotu Vám poviem, že akékoľvek dieťa by vedelo ísť na výlet, čo dovolenku s hocikým, aj so mnou. Viete prečo? Lebo detí zrelých rodičov, ktorých je našťastie väčšina, to takto robia,neboja sa svoje deti dať do starostlivosti babky, dedka, alebo aj animátorov, či učiteliek, alebo študentov, čo robia detské tábory. Len ste na to zabudli, však? Vy ste na to, čo je bežné, a čo sa okolo nás, čo tvoríme zdravý svet detí, len ste na to pri tom množstve manipulácie, aké zažívate, tak ste na to , čo je normálne, zabudli.
Mojim pozorovaním Vám chcem pomôsť nebáť sa byť spravodlivými a tými, ktorí "nezdravé a majetnícke" správanie odhalia a nedovolia, aby sa násobilo, naopak.Aby ste boli tými, čo to budú vedieť uvidieť, pomenovať a naučia ďalších robiť veci inak.
50 % detí chodí na dovolenky so svojimi obidvomi rodičmi. Našťastie. To sa deťom páči. Asi 25% detí chodí na dovolenky s jedným so svojich rodičov. Asi 15% detí chodí na dovolenky so starými rodičmi a sú aj deti, ktoré vezmú na dovolenky známi, alebo vzdialenejšia časť rodiny. Viete, ako to viem? No lebo sa dívam, počúvam a kade chodím, tam nachádzam presne podobné rozloženie. V lietadlách, v hoteloch, na pláži, v kinách, či kdekoľvek, kam deti chodievajú.
Ak je príležitosť, a ak cítim, že môžem, aj sa pýtam. V ďalekých krajinách a tiež slovenských vlakoch, kdekoľvek. Spoznala som tak babku a dedka zo severnej Moravy. Boli na dovolenke pri mori s päťročným vnukom. V ten rok bol vnuk už na siedmej dovolenke a to bol len september, vraj ho ešte nejaké čakajú. Rodičov ma rozvedených a z každým z nich bol raz pri mori, raz na Slovensku na chate, raz na chate v Čechách, dvakrát na dovolenke pri mori s týmito starými rodičmi a raz na dovolenke na Slovensku u druhých starých rodičov. Povedali mi, že vnuk tak rád cestuje, že sa dohodli, že aj keď začne chodiť do školy, budú sa snažiť, aby mimo prázdnin mohli chlapca vypýtať zo školy a ísť s ním k moru, pretože sa mu výrazne zjemnila alergia, už sa nemusí ani liečiť liekmi a že takmer nebýva chorý a ak je, tak veľmi rýchlo vyzdravie. Počúvala som týchto obyčajných dôchodcov s rešpektom a obdivom, pretože tri dni predtým, ako prišli a ich vnuk videl tie velikánske vlny, bál sa ísť do vody. Starý otec ho držal za ruku a tak stáli v tej plytkej vode. Nenútil ho ísť ďalej, ani sa mu neposmieval, mlčal. Držal vnuka za ruku a dívali sa na ten silný príboj.Na druhý deň išli spolu kúsok ďalej,držiac sa za ruky a chlapec už nadskakoval a bolo vidno, že sa bojí oveľa menej.
Na tretí deń a aj všetky ďalšie sa ponáral, prestal sa báť a užíval si teplú vodu a oddych pri hre s pieskom.A stará mama sa len mlčky usmievala a fotila vnuka.
Doprajete takéto chvíle, fotky a spomienky všetkým deťom?
Ja áno.
Je krásne sa dívať a rovnako je pre celý svet príťažlivé sledovať fotky na sociálnych sieťach, ako na nich deti skáču vo vode, jazdia na koni, ako stavajú snehuliakov, alebo sa učia čosi nové, kedy sa trošku boja. Tiež je úžasné pre nás, dospelákov, sledovať tú zvedavosť detí, ktorú v očkách nemôžu nijako ukryť a to je zvedavosť z toho, že čo zase nové uvidím, koho stretnem, čo to bude a aké to bude.
Takto to máme v sebe obrovská väčšina - my, rodičia, normálni obyčajní ľudia, ktorí sa na deti dívajú a rozumejú im aj bez slov.
Tak najbližšie, keď budete rozhodovať pri sporoch rodičov, spomeňte si, prosím, na tú dlaň starého otca, ktorou držal vnuka a ktorou mu dával pocit istoty, že to dokáže. Pocit dôvery, že je pri ňom, keď má obavy a že si je istý tým, že to zvládne.
Rovnaký pocit mám teraz ja.
Istotu a dôveru, že aj Vy, čo rozhodujete, viete v sebe objaviť a nájsť silu na to, robiť veci inak. Tak aby každé jedno dieťa mohlo ísť na dovolenku hocikedy a aby každé jedno dieťa cítilo, že sa z toho tešíme.

Alegría -radosť.