Zlomení rodičia vychovávajú svoje deti a nevedomky na svojich problémoch stavajú životy vlastných detí. Nemôžeme dovoliť, aby sa naše problémy stali základom života našich detí. Oni si to nezaslúžia, majú svoj vlastný život a to si musí uvedomiť každý rodič. Deti nevedia pochopiť náš svet a my musíme chápať ten ich. Pre zachovanie funkčných rodinných vzťahov je toto najdôležitejšie a nutné si uvedomiť. Z vlastnej skúsenosti píšem a môžem potvrdiť, že všetky tieto body sú dôležité a každý rovnako.
Som tretí rok rozvedená, syna (8r) máme s ex v striedavej starostlivosti.

Neviem slovami vyjadriť, aká škola osobnej psychológie toto je pre nás všetkých troch. Začiatky boli veľmi ťažké a ani najhoršiemu nepriateľovi neprajem prežiť pocity, s ktorými sme sa museli vyrovnať, najviac náš malý syn. V čase, keď toto všetko začalo, mal iba päť rokov a plakali sme každý týždeň, dlhodobo...doteraz mám slzy v očiach, keď si na to obdobie spomeniem, trhala som sama seba na kúsky, aby náš syn mohol byť s nami oboma. Dnes som však vďačná, že sme to vydržali, pretože bolo najdôležitejšie odložiť samu seba a dbať na to, že syn nás potreboval oboch.
Napriek všetkým problémom, ktoré sme riešili spoločne za tieto tri roky, sme naše spoločné konflikty udržali bokom a náš syn ma úžasný vzťah s oboma rodičmi. V prvom rade rešpektujeme jeho potreby a pocity, keď sám cíti, že potrebuje viac času na jednej alebo druhej strane, je mu to dopriate a stále sa snažíme dohodnúť sa. Je nesmierne ťažké udržať svoje osobné pocity, hnev, výčitky atď, ale môžem úprimne povedať, že po rozvode je práve takýto spôsob rozdelenia dvoch svetov kľúčový. Človek musí v prvom rade pochopiť, že dieťa je samostatná osobnosť, má svoje vlastné pocity, náš svet dospelých nechápe a nevníma našimi očami a svojmu synovi som odmietla pokaziť detstvo svojimi problémami. Bolo dôležité rozprávať sa s ním o tom, čo sa dialo, samozrejme na jeho úrovni chápania a udržiavať ako tak dobré vzťahy s dôležitou rodinou na oboch stranách. Hoci bolo dosť dôvodov nadávať jeden na druhého, ako rodičia sme to udržali mimo nášho syna a z našich úst nič zlé na toho druhého rodiča nepočul. Dokonca aj na novú priateľku jeho otca bola moja reakcia pozitívna, syn má vlastnú hlavu a právo vytvárať si svoje vzťahy s inými ľuďmi, a ja ako matka ho môžem iba vypočuť, pomôcť mu a jeho vlastné vzťahy nekaziť. Práve naopak, vďaka takémuto prístupu sa so mnou syn otvorene o všetkom rozpráva a nezatvoril sa do seba, neuteká od nás.
Je naozaj dôležité skúsiť sa vžiť do vlastného dieťaťa a zdieľať jeho pohľad na svet. Vtedy sa človeku úplne zmení vnímanie samého seba a ego s osobnými problémami idú bokom. Je to veľmi náročné, ale je to zvládnuteľné a stojí to za to... Mrzí ma, že toľko párov po rozchode nedokáže spolu komunikovať, pritom je to tá najdôležitejšia vec, pokiaľ ide o deti. Nikto z nás nedokáže čítať myšlienky toho druhého a je dôležité naučiť sa spolu pracovať, vychádzať a tolerovať sa navzájom. Svet oboch rodičov je dôležitý pre deti a ani jeden nemá prednosť pred tým druhým, pokiaľ obaja chcú a majú záujem...

Zdroj: FB komentár od Danka O'Nions