Blogy, články

" To sa nehanbíte hodiť mi Vaše dieťa na sudcovský stôl, ako kus mäsa o ktorom mám rozhodnúť? Ja Vaše dieťa nepoznám, nikdy mi na ňom nebude záležať tak ako Vám a mám o ňom rozhodovať? "

Jűrgen Rudolph, nemecký emeritný sudca

Vôľa dieťaťa ako základ pre súdne rozhodovanie pri rozvodoch / rozchodoch rodičov.
Vôľa dieťaťa sa opakovane používa ako základ pre súdne rozhodovanie a to aj vo veľmi kontroverzných konaniach. V zásade na tom nie je nič zlé, pretože koniec koncov ide o dieťa a v závislosti od jeho veku a vyspelosti by malo byť zahrnuté aj do rozhodovacích súdnych procesov o rozvode rodičov alebo pri ich rozchode.

Čo však v prípade, ak matka krátko pred výsluchom zakázala dieťaťu hrať sa s kamarátmi, pretože si malo urobiť domáce úlohy? Alebo sa otec vybral na skvelý víkendový výlet? Mama je hlúpa, vyhlási otec veľmi rýchlo (funguje to aj naopak). V budúcom týždni je „vôľa dieťaťa“ opäť úplne iná, pretože tiež podlieha zmenám a vývojovým procesom.

Vôľa dieťaťa je preto väčšinou založená na nasledujúcich kritériách (na základe Dettenborn & Walter, Psychológia rodinného práva, 3. vydanie)
• cieľová orientácia
• intenzita
• stabilita
• autonómia
Vôľa dieťaťa ako základ pre rozhodovanie súdu je hlavným problémom, najmä pri veľmi kontroverzných konaniach, a často predstavuje pre dieťa riziko.

chlapec oci
Je vôľa dieťaťa to, čo dieťa hovorí, alebo nie?


Čím kontroverznejší je rozvod / rozchod rodičov, tým menej vhodná je vôľa dieťaťa ako základ pre rozhodovanie súdu.
Deti sa po položení otázky, ktorého rodiča uprednostňujú alebo s kým by chceli žiť, dostávajú do konfliktu lojality. Dieťa nechce zradiť rodiča, nechce byť vtiahnuté do rozvodového konfliktu rodičov. Často to vedie k tomu, že deti povedia jednému rodičovi jednu vec a druhému niečo úplne iné.
Aká je teda vôľa dieťaťa v takom okamihu?

„Milujem vás predsa oboch!“

Dieťa nechce byť postavené do role „rozhodcu, sudcu“ v rodičovskom rozchode.

Je ovplyvnená vôľa dieťaťa vždy škodlivá?
Nie, pretože vôľa každého dieťaťa je ovplyvňovaná - tomu sa hovorí výchova. To, že si dieťa umýva zuby, čo sa učí alebo s akými záľubami prichádza do styku, sa všetko deje vplyvom rodičov a tiež to nie je zlé. Vplyv sa uskutočňuje v prospech dieťaťa a dieťa má tiež možnosť pomôcť ho formovať.

Ak ovplyvňovanie vôle dieťaťa slúži iba záujmom rodiča a na úkor dieťaťa, znamená to nielen zneužitie rodičovskej starostlivosti, ale aj emočné týranie dieťaťa. Dieťa musí popierať svoje vlastné záujmy a potreby, aby sa vyhlo konfliktu s rodičmi.

Takto ovplyvnená a vyvolaná vôľa dieťaťa často predstavuje ohrozenie blaha dieťaťa samo o sebe a často je právom uznaná ako vôľa dieťaťa, ktorá je samoohrozujúca, a preto nie je pre rozhodnutie súdov relevantná.

Je vypočúvanie dieťaťa týraním dieťaťa?
Vo veľmi kontroverzných rozvodových / rozchodových súdnych konaniach sa detí na ich situáciu často pýtajú úrady starostlivosti o mládež, rodinní sudcovia či ďalší odborníci alebo iné osoby. To často vedie k tomu, že deti časom vôbec nechcú urobiť vyhlásenie, niečo povedať, len aby sa nenechali vtiahnuť do konfliktu rodičov a tak dosiahli svoj pokoj.

Bývalý rodinný sudca Jürgen Rudolph preto nielenže označil konflikt lojality, ale aj týranie detí pred rodinným súdom ako týranie detí.

Od minúty 3:00 Konflikt lojality je zneužívaním detí.

Nemusí to platiť pre všetky prípady, ale platí to pre veľmi kontroverzné prípady, pretože vyjadrená vôľa dieťaťa zvyčajne nemá žiadnu alebo len veľmi obmedzenú expresivitu.

Odhaľujú ústa dieťaťa pravdu?
"Ale moje dieťa mi povedalo, že ..." - takto sa začína veľa viet od rodičov a zvyčajne sú stopercentne presvedčení o svojich nasledujúcich vyjadreniach. Jediným problémom je, že tvrdenia možno interpretovať rôzne.

• To, čo dieťa hovorí, nie je vždy to, čo tým dieťa myslí, má v úmysle
• To, čo počujú rodičia, nie je vždy to, čo tým dieťa myslí, má v úmysle
• To, čo chcú rodičia počuť, je často niečo úplne iné
• To, čo robia rodičia, často nie je to, čo deti potrebujú

Dieťa hovorí: Dieťa si myslí: Matka počuje:
Už nikdy nechcem ísť k ockovi Viem, že nemáš rada ocka a ja ťa nechcem robiť smutnou Dieťa odmieta otca. Niet sa čo čudovať že to tak je. Ani ja ho už nemám rada, preto podporujem vôľu dieťaťa


Alebo naopak s otcom

Dieťa hovorí: Dieťa si myslí: Otec počuje:
Radšej by som bola s tebou ako s mamou, mám ťa oveľa radšej Nechcem ťa stratiť. Buď tu pre mňa, chýbaš mi Moje dieťa chce žiť so mnou a už nemôže vydržať so svojou matkou, rovnako ako ja.

Tieto jednoduché príklady ukazujú, aké ťažké môže byť zistiť a posúdiť vôľu detí. Vnímanie rodičov je formované ich vlastnými emóciami, ktoré následne ovplyvňujú prejavy detí.

Chráňte deti pred ovplyvňovaním
Prílišné zdôrazňovanie vôle dieťaťa odborníkmi a rodinnými súdmi môže viesť rodičov k tomu, aby sa vedome snažili ovplyvňovať vôľu detí v ich prospech.

Veľké dary, viac či menej jemné vplyvy a sľuby, negatívne vyjadrenia o druhom rodičovi až po vyhrážky, ak sa o druhom rodičovi povie niečo pozitívne.

• Ale bol by som veľmi smutný, keby si povedal to alebo to
• "Uvidím, čo si [dieťa] povedal v protokole."
• Nezradíš ma, miluješ ma
• Ak nepovieš, čo chcem, potom ťa navždy opustím
Je to len niekoľko z metód, o ktorých sa bohužiaľ často zistilo, že ovplyvňujú prejavenú vôľu dieťaťa.

Existujú aj ďalšie spôsoby, ako dieťaťu sprostredkovať zlý obraz o druhom rodičovi, a tak manipulovať formovanie vôle dieťaťa pre jeho vlastný prospech:
• Stretnutnia sa rušia, ale dieťa nie je informované (ach, škoda, že otec neprišiel, už ťa nemiluje?)
• Pozitívne skúsenosti dieťaťa s druhým rodičom sú vykreslené negatívne (znamená pre teba viac / nestojí za to?)
• Kontakt je prerušený, takže dieťaťu chýba príležitosť na získanie vlastných skúseností s druhým rodičom (existuje riziko odcudzenia rodiča a dieťaťa).

Absolútne autentickým príkladom takého negatívneho vplyvu na vôľu dieťaťa je film ARD „Pretože patríš mne“ . Vidíme tu nielen metódy, ale aj bezmocnosť dieťaťa brániť sa proti týraniu.

Upútavka na film „Pretože patríš mne“

Ohrozenie vôle dieťaťa
Pre deti je to často neúnosná situácia, z ktorej sa môžu oslobodiť iba tým, že buď vôbec nič nepovedia, alebo sa postavia na stranu jedného rodiča, aby mali aspoň od jedného pokoj. Deti sú nakoniec nútené povedať niečo, čo im ublíži. V takýchto prípadoch sa hovorí o samo ohrození vôle dieťaťa.

Ak sa bude postupovať podľa seba ohrozujúcej vôle dieťaťa, vedie to často k odcudzeniu rodiča a dieťaťa, psychosomatickým ťažkostiam, sebapoškodzovaniu alebo celoživotným psychickým problémom detí, ktoré musia žiť s vedomím, že zradili a možno dokonca odmietli skutočne milovaného rodiča.

„Odborník však vypracoval, že implementácia vôle dieťaťa za daných okolností by poškodila najlepší záujem dieťaťa. V danom prípade sa preto dá vychádzať z toho, že vôľa dieťaťa je samo ohrozujúca a nemožno podľa nej rozhodovať.“
Vyšší krajský súd Brandenburg 10 UF 176/09 zo 16. decembra 2010
„Vôľa vyjadrená R.… chcieť v budúcnosti žiť s matkou nestojí v ceste rozhodnutiu. Ich vôľa je stabilná, ale nie autonómna, ani zameraná na cieľ a podľa odborníkov ani intenzívna. Už len z tohto dôvodu je otázne, či je značný. Z uvedených dôvodov sa v každom prípade má klasifikovať ako sebapoškodzujúce.“
Vyšší regionálny súd Brandenburg 15 UF 71/07, 2. októbra 2007

Rodičia nesmú zneužívať vôľu detí
Vo veľmi kontroverzných konaniach by sa malo na vôľu dieťaťa v súdnom rozhodovaní prihliadať iba s maximálnou zdržanlivosťou. Ak vidno, že deti majú väzby a vzťah k obom rodičom, nemali by byť vystavené zbytočnému výsluchu. Rodičom aj deťom by malo byť jasne oznámené, že deti nebudú rozhodovať o výsledku konania, ale o správaní rodičov. Toto ponúka šancu, že deti nebudú príliš ovplyvňované (nefunguje to v prípade patologickej vysokej spornosti).

Okrem toho by sa mala rodičom dôrazne pripomínať nielen ich povinnosti voči dieťaťu, ale aj ich lojalita voči druhému rodičovi.

„Rodičia sa musia zdržať všetkého, čo ovplyvňuje vzťah dieťaťa k druhému rodičovi alebo sťažuje výchovu.“
§ 1684 ods. 2 BGB

„Prejavená vôľa detí sa nemusí brať do úvahy, ak bola zjavne ovplyvnená.“ To platí najmä „ak manipulované prejavy dieťaťa správne nepopisujú skutočné vzťahové väzby“.
Federálny ústavný súd 1 BvR 212/98 z 2. apríla 2001

V zložitých prípadoch by sa rodičom mala poskytnúť primeraná podpora. Ak si rodičia neplnia svoju povinnosť starostlivosti a lojality alebo ak odmietnu poskytnutú podporu napriek zneužitiu úradnej moci, mali by sa prijať opatrenia na ochranu dieťaťa v ranom štádiu. Môže to byť zmena zverenia do starostlivosti alebo obmedzenie rodičovskej starostlivosti. Je dôležité, aby odstup času nevytvoril fakty na úkor detí, a teda ani na úkor rodiča.

Voľný preklad článku:
https://hochstrittig.org/kindeswille-als-entscheidungsgrundlage/